Sapphire Cyon
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.

[NEDOKONČENÁ|★] DAR /leeteuk a changmin/

Goto down

 [NEDOKONČENÁ|★]   DAR  /leeteuk a changmin/ Empty [NEDOKONČENÁ|★] DAR /leeteuk a changmin/

Příspěvek  Tyny Sat Dec 10, 2011 2:17 am

Pairing: Leeteuk a Changmin (ChangTeuk)
Raiting: NC-17
Summary: Ako prežiť lásku, ktorá je časovo obmedzená?


Kapitola 1

„Tukie!“ ozval sa za mnou známy hlas. Nechcel som ho vidieť, nemohol som, nedokázal som sa naň po všetkom tom pozrieť. Všetko to bola moja vina, nedokázal som mu proste povedať pravdu, nedokázal som to...Preklínal som sa za to, za tú zbabelosť, hlúposť. Chcel som odísť, zutekať, ale niečo mi v tom zabránilo. Objali ma silné a nežné ruky, ktoré som tak miloval, tak potreboval, tak po nich túžil. Bola to pre mňa večnosť. Zatvoril som oči a nechal sa objať, cítil som jeho dych na svojom krku, jeho hlavu ako spočinula na mojom chrbte.
„Minie..“ vzdychol som žalostne. Bolelo ma vidieť ho takto, vidieť jeho smutné oči. Pomaly som sa otočil. Pustil ma, konečne som nabral odvahu sa na neho pozrieť. To čo som uvidel na jeho tvári ma zarazilo. Plakal. Po tvári mu stekali slzy, oči chceli vedieť pravdu, chceli to počuť odo mňa.
„Tukie, viem pravdu, viem čo sa stalo.“ Prehovoril pomedzi horké slzy stekajúce mu z očí. „Prečo si mi to nepovedal? Prečo, Leeteuk.“
Cítil som v jeho hlase zúfalstvo, sklamanie na ktoré mal plné právo. Nezaslúžil som si jeho dôveru, nezaslúžil som si jeho pozornosť, nezaslúžil som si jeho lásku.
„Nechcel som ti ublížiť Changmin, nechcel. No musel som to urobiť.“ Objal som ho, vedel som, že by som nemal, no objal som ho. Zúfalo sa chytil mojej košele a zaboril hlavu do môjho krku. Cítil som jeho teplé slzy.
„Tukie.. prečo? Prečo si mi nepovedal že..“ popoťahoval, hlas sa mu triasol. „..že ..“
„Že umieram?“ dokončil som za neho a objal Changmina silnejšie. Akoby som dúfal, že sa stane zázrak a ja budem môcť s ním zostať naveky. Potreboval som ho vedľa seba. Nie. Chcel som ho vedľa seba. Už nemalo cenu zapierať, už nemalo cenu ho od seba odháňať, už nemalo cenu mu klamať. Už nie. Teraz vedel pravdu, pravdu, prečo som sa s ním rozišiel. Musel som.
Nechcel som ho viac raniť. Dlho plakal. Stáli sme tam v parku pred mojim domom ešte hodnú chvíľu. Po dlhšom čase sa jeho plač skľudnil. Vtedy som nabral odvahu. „Minie, ako?“
Pozrel na mňa a potom sa zahľadel do zeme, akoby sa cítil za niečo previnilo. „Kyuhyun.“
Vedel som že nemá cenu pýtať sa viac. Kyuhynov otec bol primárom nemocnice ktorá sa o mňa starala.
Keď sa Changmin ukľudnil, posadili sme sa na schody pred domom. Noc bola príjemná a teplá, hviezdy a mesiac ožiarili všetko navôkol do tajomných farieb. Bože, ako veľmi milujem noc. Vtedy dokážem úplne vypnúť, nemyslieť na prácu, na starosti. Milujem noc, milujem noci s Changminom. Pozrel som sa na spln a spomenul si, ako sme sa prvý krát milovali na pláži. Piesok nás prijemne hrial a zároveň šteklil, more šumelo, vlny sa s hlukotom rozbíjali o útesy ktoré kryli náš malý hriech. Povzdychol som si.
„To kôli tomu si sa so mnou rozišiel? To preto si ma opustil bez toho, aby si mi povedal prečo?“ Prerušil Minie ticho i moje myšlienky.
Chytil som ho opatrne za ruku, akoby som sa bál, že ju odtiahne. Neodtiahol, zovrel mi ju silnejšie zo strachom, že by som snáď opäť ušiel. „Minie. Nechcel som aby si sa trápil, nechcel som aby si tú bolesť prežíval znovu.“ Povedal som potichu hľadiac do zeme. Vedel som, že Minieho maminka umrela na rakovinu, prežil si s ňou chvíle plné bolesti, strachu a smútku. Nechcel som aby to zažil znovu. „Vtedy mi prišiel rozchod ako najideálnejšie riešenie.“ Opatrne som sa na Changmina pozrel. Oči mal opäť plné sĺz ale i hnevu. Pustil moju ruku, hlasno sa nadýchol a vstal. Hľadel na mňa s výčitkami v očiach.
„To ti dalo právo sa so mnou bez slova rozísť? Sakra Tukie, zanechal si mi len lístok na stolíku, že ma opúšťaš. Bez vysvetlenia, bez udania dôvodu. Čo si myslíš, ako som sa cítil?“
Chcel som niečo povedať, no Minie sa len nadýchol a pokračoval.
„Vieš si predstaviť aké som prežíval muky? Vieš si predstaviť ako sa mi roztrieskalo srdce na milión kúskov? Chcel som vtedy umrieť, chcel som zabudnúť, no nemohol som.. Miloval som ťa Tukie, miloval som ťa tak moc, že som chcel umrieť aby tá bolesť z mojej hrude už odišla.“ ako to hovoril, z očí mu stekali malé slané kvapôčky plné bolesti, ktorú cítil. „Prečo si sa o tú bolesť nechcel podeliť so mnou? Nestál som ti ani za to, aby si to zdieľal so mnou?“
V tom momente som vstal a objal ho. „Milujem ťa Minie, preto som nechcel aby si to vedel.“ Stiekli mi prvé slzy úľavy ale i zúfalstva. Nechcem ho stratiť. „Je mi to ľúto, je mi ľúto, že si celé tie mesiace trpel kôly mne.“ Áno boli to mesiace, čo sme sa rozišli. Bola vtedy jeseň.
„Nechal si ma tam samotného.“ Vedel som na čo Changmin naráža.


FLASHBACK

V ten deň som sa dozvedel tú hroznú správu. Doktor mi oznámil, že umieram, moje srdce nepracovalo tak ako by malo, začalo vynechávať, začalo slabnúť.
„Ostáva vám len jediná možnosť – transplantácia srdca.“ povedal doktor.
Vtedy akoby sa mi zastavil celý svet, akoby som prestal žiť.
„Ja umriem?“ spýtal som sa neveriacky.
„Pán Leeteuk, ak nedostanete včas nové srdce...“ nemusel to dokončiť a ani nechcel. Videl som na ňom, ako ťažko to hovorí, nechcel som ho zbytočne trápiť.
„Koľko?“ znela moja jediná otázka.
„Bez nového srdca 6, možno 8 mesiacov.“
Nepotreboval som viac počuť. Vybehol som z ambulancie a mieril si to rovno k nášmu parku kde sme sa s Miniem prvý krát vyznali zo svojich vzájomných citov. V tej chvíli som za zrútil, sadol si na lavičku a začal plakať, nemohol som tomu uveriť. Prečo? Prečo práve ja? Čo som spravil, že som si zaslúžil tak krutý trest? Bol už večer, keď som si uvedomil, že by som mal byť pri niekom, komu dnešný deň patrí. Pozrel som sa na malú tašku vedľa seba. Zovrelo mi srdce ešte viac. „Minie..“ zašepkal som do ticha noci. Čo mám robiť? Milujem ho. Nechcem aby trpel, nechcem aby sa na mňa pozeral ako pomaly umieram, ako ho pomaly ale isto opúšťam. Nechcel som aby to prežíval znovu. Premýšľal som ešte dlho. Na Seoul už padla neskorá noc. Vzal som malú taštičku do ruky a pomaly vyrazil domov. Cestou som ešte premýšľal či konám správne. V tej chvíli mi moje presvedčenie i svedomie hovorilo ÁNO. Pred tým ako som otvoril dvere nášho spoločného bytu som si utrel uslzené oči a nahodil svoj večne optimistický výraz. Sedel v obývačke a hral jednu s tých svojich pc hier. Prišiel som potichu k Changminovi a jemne ho pobozkal do vlasov. Nahodil na mňa trochu vyčítavý pohľad.
„Kde si bol tak dlho?“ Zahľadel sa mi do očí a dal najavo, že musím odpovedať.
„Zdržal som sa v práci, máme teraz toho nejak veľa.“ povedal som s úsmevom na perách. Jeho oči padli na malú taštičku v mojich rukách.
„Všetko najlepšie.“ sadol som si k nemu na zem a podal mu narodeninový darček. Vypadal, ako keby na svoje narodeniny zabudol. Neodolal som a pobozkal som ho na jeho nádherne jemné pery. Bože ako ich milujem.
„Tukie, ďakujem.“ povedal ako náhle som oddelil svoje pery od tých jeho. Síce nerád, ale musel som.
„Ty si plakal?“ opýtal sa ma trochu úzkostlivo.
Trhol som sebou. „Čo?“ Snažil som sa aby to znelo začudovane.
„Máš slané pery, akoby si plakal.“ pozrel sa na mňa podozrievavo.
„Nie, nie, jedol som hranolky cestou z práce. Boli trochu presolené.“ zaklamal som. Vedel som, že keď mu poviem pravdu, bude sa pýtať, čo je dôvod tých sĺz.
Minie teda pokojne otvoril darček. Bol v ňom prívesok v tvare štvorlístka. Ukázal som mu, že aj ja mám taký istý. Boli to totiž milenecké prívesky. Potom som s úsmevom na tvári vzal ten jeho z krabičky a pripol mu ho na krk. Rukou som zašiel na miesto, kde má srdce. Nechal som ju tam, zatvoril oči a cítil ako jeho srdce silno bije. Cítiť v ňom život. Ucítil som na nej Minieho ruku. Bola jemná a príjemne hriala. Slabo mi ju stisol. Otvoril som oči a zahľadel sa do tých jeho nádherných tmavých kukadiel. Zovrelo mi srdce bolesťou – nechcem ich opustiť, nechcem.
Pomaly sa ku mne priblížil, jeho dych príjemne hrial, cítil som jeho vôňu ktorú som tak neskutočne miloval. Privádzala ma do šialenstva. Začali sme sa bozkávať. Jemné bozky sa postupne menili na vášnivé a dravé. Chcel som ho, tak ako on chcel v tom momente mňa. Potreboval som ho ešte raz, ešte posledný krát.
Milovali sme sa celú noc, jemne, vášnivo, dravo. Vychutnával som si každú časť jeho dokonalého tela, jemnej pokožky, jeho pery...
Ráno som sa prebudil prvý. Spali sme schúlení oproti sebe, spletení ako ten najsilnejší povraz. Musel som sa usmiať pri pohľade na tú krásne usmievavú tvár svojho milenca. Asi sa mu niečo krásne snívalo. Minie mal tvrdý spánok, nečudo že ho nezobudilo ani moje pohladenie po tvári. Jemne zapriadol ako mača. Pomaly som vstal, musel som, nechcel som aby ma prichytil ako ho opúšťam. Nedokázal by som uniesť jeho pohľad, vidieť ho zroneného a ublíženého.
Obliekol som sa, vbehol som na pár minút do kúpeľne a naposledy som sa odhodlal sa s nim rozlúčiť. Ešte tvrdo spal, jeho hruď sa pokojne dvíhala v rytme jeho dýchania. Sadnúc si na kraj postele som sa na neho zadíval. Nechcel som, no slza si našla cestu von.
„Minie? Chcem aby si vedel, že ťa budem navždy milovať.“ Pohladil som ho po vlasoch, jemne prešiel prstami po jeho krásnej tvári. Nahol som sa, spadla mi ďalšia slza. Naposledy som ho pobozkal na pery. Budú mi chýbať, bože, tak veľmi mi budú chýbať. Nemohol som tam dlhšie ostať. Bál som sa, že ak ostanem ešte chvíľku nebudem schopný to urobiť.
„Odpusť mi“ zašepol som naposledy sa pozrúc na jeho telo schúlené v posteli.
Položil som malý lístoček na chladničku, vyšiel z bytu a už sa nikdy nevrátil.

KONIEC FLASHBACKU

Pozval som ho dovnútra. Bolelo ma vidieť jeho uplakané oči, jeho zúfalstvo a výčitky, na ktoré mal plné právo.
Trochu váhal, bolo to pre neho nové prostredie. Ostal stáť v predsieni rozmýšľajúc či ísť alebo neísť.
„Neboj sa. Dáš si čaj?“ pozval som ho ďalej a odišiel do kuchyne postaviť vodu.
Changmin pomaly prišiel za mnou, sadol si na stoličku. Jeho mlčanie mi nedalo.
„Ako si ma našiel?“ opýtal som sa potichu a naďalej sa venoval príprave čaju.
„Bolo to ťažké, po tom, čo som sa to dozvedel...“ sklonil hlavu.
Položil som šálku čaju pred neho a sadol si naproti. Nemal som odvahu ho chytiť za ruku.
„Vtedy, keď som našiel ten lístok, zrútil sa mi celý svet Tukie. Chcel som umrieť. Nevedel som čo som spravil zle, netušil som prečo si ma nechal samého.“
Chytil som ho za ruku, potreboval cítiť moju prítomnosť.
„Doma som ťa nenašiel. Dlho som pátral čo sa vlastne stalo. Nakoniec som to vzdal a začal žiť bezcieľny život..“ Zabolelo ma v hrudi keď to povedal. Cítil som výčitky, hnusné neutíchajúce výčitky.
„Kyuhyun sa už na mňa nemohol pozerať, tak mi vyklopil pravdu. S jeho pomocou som ťa našiel.“ Odmlčal sa stále hľadiac na zem. Už som sa na to nemohol pozerať. Vstal som, prišiel k nemu a objal ho.
„Neodháňaj ma od seba Tukie.“ Zaprosil. Silno ma objal, až kŕčovito, ako dieťa túliace sa k matke, ktoré sa bojí, že o ňu príde. Popoťahoval, ucítil som na ramene jeho slzy. Zovrel ma ešte viac.
„Changminiee. Prosím odpusť mi. Nechcel som.“ Zaboril som tvár do jeho ramena. Ten deň som ho už od seba nepustil. Rozprávali sme sa dlho do noci až sme nakoniec zaspali schúlení na gauči v tesnom objatí. Nedokázal som ho prestať objímať. Pocit, že niekoho milujem a niekto miluje mňa, ma napĺňal šťastím.

Ráno som sa prebudil prvý, teda aspoň som si to myslel. Changmin ma pevne zvieral s hlavou položenou na mojej hrudi. Cítil som jeho pravidelný dych. Automaticky som ho pohladil po čiernych, teraz mierne vlnitých, vlasoch.
„Stále krásne bije.“ Ozval sa do ticha v miestnosti so zasneným hlasom Changmin.
„Bije len pre teba Minie.“ Odpovedal som. Pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi tmavými očami. Musel som sa nakloniť a uchmatnúť si na chvíľu jeho pery. Boli teplé a plné života.
Potom sa už znovu mohol započúvať do rytmu môjho chorého srdiečka. Takto sme tam ležali ešte hodnú chvíľku, kým sa Miniemu nezačal o pozornosť hlásiť žalúdok.
V kľude sme sa najedli a rozhodli sa, že pôjdeme po Minieho veci. Trval na tom, že bude pri mne, že sa ku mne nasťahuje ako predtým a bude sa o mňa starať. Nepotreboval som žiadnu starostlivosť, ale nenamietal som. Chcel som, aby bol pri mne čo možno najviac. Vedel som, že ho už nechcem viac stratiť, viac opustiť. Proste nechcem, Changmin je pre mňa slnkom v upršané dni, mesiacom počas tmavých nocí, liekom pre moju dušu. Je moje všetko. Rozhodol som sa naplno mu vynahradiť stratený čas, aj keď ten čas je obmedzený.

Vychádzali sme z domu držiac sa za ruky, kráčali sme mestom držiac sa za ruky, sedeli sme v parku tisknúc sa k sebe a bolo nám absolútne jedno, že pohľady okolitých na nás smerovali. Kedysi sme boli opatrní, teraz som tomu neprikladal žiadnu dôležitosť, teraz mi to bolo jedno. Kašľal som na to, čo si pomyslí spoločnosť a chytil Minieho ruku ešte pevnejšie.
Po sťahovaní sme si dopriali ešte malú prechádzku po „našom“ parku. Sadli sme si na lavičku pri jazere. Tu sme sa prvý krát pobozkali, spomienky sa mi vracali v poslednom čase čoraz častejšie. Položil som si hlavu na Minieho rameno, zatvoril oči a nechal plynúť čas. Oddával som sa príjemnému večernému vánku. Ucítil som Changminove pery vo vlasoch, jemne ma pobozkal oprúc si hlavu o tú moju. Ani neviem ako, uspal ma jeho pravidelný dych a teplo sálajúce z jeho tela.

Strhol som sa na zákerný smiech ktorý som počul od jazera. Changmin jemne zatriasol mojou rukou. „Tukie, mali by sme asi ísť.“ Pozrel na mňa dosť vystrašeným pohľadom. Nechápal som to, kým som sa nepozrel pred seba. Stála tam skupinka mladých chlapcov, asi v Minieho veku v drsných kožených bundách, dosť zákerným výrazom v tvári. Vyzerali nadmieru nebezpečne. Keď sme sa chystali k odchodu, skupinka sa pohla smerom ku nám. Zbystril som pozornosť a musím sa priznať, že mi nebolo všetko jedno. Mal som trochu strach. Changminova ruka sa trochu zatriasla, zovrel som ju ešte pevnejšie a daroval mu upokojujúci úsmev.
„A ktože nám to tu je? Náš malý Miniee? Dlho sme ťa nevideli.“ Prehovoril jeden z nich tesne pri nás.
„To preto, že nechodíš do školy Kein.“ Pokorne sa usmial Changmin. Trochu ma zarazilo odkiaľ ich vlastne pozná.
„Vieš ako, škola nikdy nebola môj koníček. A fotrovi je úplne jedno kde som.“ Priblížil sa k nemu až príliš blízko. „Minie, Minie, netušil som, že miluješ mužov. To je mi ale prekvapenie.“ Pokračoval zo zastreným a výhražným tónom. Bolo z neho cítiť odpor k takejto láske.
Chcel som zakročiť, ale Minie mi v tom zabránil, potiahol moju ruku späť, z čoho som správne usúdil, že to má pod kontrolou. Alebo sa aspoň o to snažil. „Zbohom Kein.“ otočil sa tiahnúc ma za sebou.
„Uvidíme sa na prednáške Miniee!“ zakričal za nami. Jeho tón hlasu sa mi vôbec nepáčil, vyznel dosť výhražne, až mi z neho naskakovali veľmi nepríjemné zimomriavky po tele.
Zvyšok cesty sme kráčali v absolútnom tichu.

„Minie?“
„Hmm?“ ozvalo sa trochu ospalo z poza chladničky. Hrabal sa tam pre niečo sladké.
„Odkiaľ ich poznáš?“ opýtal som sa nesmelo.
„Spolužiaci z výšky.“ Stroho odpovedal sadnúc si ku mne na gauč. Podal mi pohár s džúsom. Musel zbadať môj zvedavý pohľad a tak pokračoval: „Sú to ľudia, s ktorými by si sa nechcel zapliesť Leeteuk. Otec jedného z nich je dosť vplyvný právnik a vždy mu všetko prejde. Ten druhý, čo sa so mnou rozprával je syn dekana univerzity a zo školy si robí len prechodné stanovište. A tí ostatní sú s nimi tiež len preto, lebo povahovo sú ako oni. Radi ubližujú.“ Povzdychol si oprúc si hlavu o operadlo. „Sú zapletení v mnohých nelegálnych činnostiach. Každý to vie, ale všetci mlčia. Majú strach.“ Privrel oči.
Pochopil som, že to nechce rozoberať, tak som to nechal plávať. Povedal som si sám pre seba, že ak mu ktokoľvek ublíži, veľmi zle si to odnesie.
„Poďme spať.“ Navrhol som.
„Idem sa vykúpať a hneď za tebou prídem.“ Oznámil mi, dal pusu na čelo a zmizol v kúpeľni.
Kým sa Minie sprchoval, umyl som riady, vypol telku, pozhasínal svetlá a zapadol do spálne. Nenápadne som sa vplazil do kúpeľne. Ovanula ma príjemná levanduľová vôňa. Chvíľu mi trvalo, kým moje oči zbadali Changmina pri zrkadle, ako si upravoval mokré vlasy. Jeho telo zahaľovala len osuška okolo pása. Bol nádherný, presne taký ako som si ho pamätal. Nenápadne som sa dostal do jeho blízkosti, ovinul ruky okolo jeho pása, položil hlavu na jeho rameno a usmial sa na neho. „Si nádherný.“ Ako odpoveď sa mi dostal široký úsmev v zrkadle i pusa na moje líce. Neostal však len pri líčkach, postupne mi začal pusinkovať nos, čelo, privreté oči a nakoniec ústa. Privlastnil si ich tak jemne s citom, že som sa skoro pod jeho bozkom roztopil. Akoby chcel vyjadriť všetok ten smútok a nádej ktorú v sebe dlho ukrýval. Opätoval som mu jeho jemnosť. Pomaly, láskavo som mu pusinkoval pery, ako keď sa naše ústa stretli prvý krát, spoznávali sa a báli aby sa nerozplynuli pod tým návalom novopoznaných citov. Letmé a jemné bozky mi už nestačili, chcel som viac, chcel som omnoho viac. Začal som do bozkov pridávať vášeň. Štipku po štipke. Pomaly som sa dobyl do jeho úst. Jemne som zatlačil na Changminove pery a vydobil si otvorenie. Môj jazyk sa preplietol s tým jeho. Bozky boli čoraz vášnivejšie, dravšie a žiadúcejšie. Ani neviem ako sme sa dostali do spálne. Viem len, že naše pery sa od seba odtrhli až tesne pri posteli.Držal som ho jednou rukou okolo pása a druhou za záhlavie. Tlačil som ho k sebe, potreboval som ho cítiť čo najbližšie, jeho dych, vôňu, túžbu. Oprel som si jeho čelo o svoje. Potrebovali sme obaja nabrať dych o ktorý nás pripravili vášnivé bozky. Moje prsty sa hrali s jeho nádherne hustými tmavými vlasmi. „Changmin....“ vyslovil som so zastreným tónom, srdce mi bilo ako splašené. Neviem prečo, ale pripadal som si, ako na začiatku vzťahu, keď sme sa s Minom prvý krát milovali a naše telá spoznávali kúsok po kúsku. „...chcem ťa..“ dokončil som a opäť sa vrhol na jeho krásne plné pery. Jeho dopoveďou mi bola skutočnosť, že za pár okamihov Changmin zo mňa strhol košeľu. Odhodil ju niekam do kúta. Prekážala. Pozrel som sa mu do tých jeho nádherných kukadiel, jeho oči ma vždy fascinovali, zvádzali tajnou mágiou, ktorej som vždy podľahol. Iskrila sa v nich momentálne túžba. Teraz sa iniciatívy ujal on. Privlastňoval si moje pery stále viac a viac. Ako veľmi mi chutili, cítil som jahody a sladkú Changminovu chuť. Bola pre mňa drogou. Zvalil som ho do postele, jemne ho privalil vlastnou váhou tela. Moje pery ochutnávali Minove, moje ruky pomaly brázdili po jeho tváričke, krku, šiji, až sa dostali na hruď, kde vykonávali svoju prácu. Hladili jeho dokonale jemnú pokožku, užívali si prítomnosť teplého tela. Moje pery postupovali pomaly nižšie, kúsok po kúsku. Jemne ako motýľ sa dotýkali citlivého miesta na Changminovom krku. Ako odozva na moje snaženie sa mi dostali vzdychy pomaly si raziace cestu z úst môjho milovaného. Tie zvuky vo mne vyvolávali neskutočný pocit. Jeho hlas vo mne vzbudil to čo žiadný iný. Už len to, keď spieval na javisku ma privádzalo do eufórie spôsobenej jeho neodolateľným hlasom, ale jeho vzdychy pri milovaní vo mne prebúdzali to dravejšie druhé ja. Pridal som na intenzite svojích bozkov, stávali sa ohnivejšími. Ako som zintenzívnil ja, tak sa zintenzívnila aj hlasitosť Changminových zvukových prejavov. Jeho bradavky si moje pery privlastnili dosť tvrdo, jemne som ho do jednej a potom aj do druhej zahryzol. Bože ten zvuk vydaný z jeho hrdla ma priam zbavil ľudskosti. Rukami som ho neprestával hladiť všade po tele, bo bokoch, hrudi, brušku. Postupoval som stále nižšie a nižšie až som sa dostal za pomoci neprestajných vlhkých bozkov na miesto, ktoré som tak túžobne chcel vidieť a privlastniť si ho. Pozrel som na Minieho. Oči mal slastne privreté a dosť ťažko dýchal, v rukách zvieral okraj periny. Bol naprosto rozkošný. Pousmial som sa a pozrel na uterák ešte stále ovynutý okolo jeho pása. Mal šťastie, že bol tak voľný. Okamžite som ho tej prekážky zbavil. Už mi nič nestálo v ceste za mojím cieľom. Opatrne som sa nahol a pobozkal vytúžené miesto. Chutil neskutočne, bože, tak dlho som necítil tú chuť, tú typickú Changminovu chuť. Pusinkoval som ho jemne a len tak letmo, aby som ho nabudil ešte viac. Dlaňami som ho hladil po stehnách a sem-tam nechtami zaril do jeho svalov. Zaskučal slasťou, ktorá pohltila každú bunku v jeho tele. Privrel som oči a nechal si ten zvuk odoznieť v ušiach. Opatrne som ho vzal do úst. Privlastnil som si ho celého, môj jazyk sa pohrával s jeho mužstvom.
„Tukieee...achh..“ vyšlo túžebne z jeho dokonale tvarovaných pier.
Neváhal som ani chvíľku a začal ho zbavovať toho napätia, ktoré zvieralo jeho telo. Moje pohyby sa stávali stále rýchlejšími, chceli oslobodiť jeho telo. Minie si priložil na ústa ruku. Obratom som mu ju z jeho pier strhol a uväznil vo svojej. Pochopil, že to chcem počuť, nechcem aby zakrýval pieseň určenú pre moje uši. Túžil som počuť ako sa pod mojím snažením a láskou rozplýva a nebojí sa to dať najavo. Pritisol som naše prepletené ruky na jeho hruď. Neskuťočne sa chvela, srdce mu bilo ako o závod, aj vo svojich ústach som cítil, že to už nebude dlho trvať. Minie sa prehol, jeho telo sa zachvelo ako zemetrasenie, z úst mu vyšli dlho zadržiavané vzdychy. Vykríkol moje meno a ja som následne ucítil jeho teplú vášeň vo svojích ústach. Jeho chuť bola báječná. Moju ruku stále kŕčovito zvieral na svojej hrudi. Cítil som jeho chvenie, dych sa mu pomaly dostával do normálu. Voľnou rukou som mu zotrel stratenú slzu z jeho tváre. Vždy sa tam nejaká našla keď jeho telo pohltil orgazmus. Opäť som si ukradol jeho pery vo vášnivom bozku. Nechal som ho ochutnať samého seba. Moje bozky som zjemnil, dalo to veľa námahy, moje telo už spaľovala túžba privlastniť si to jeho. Changmin to cítil. Bože, kto by to necítil? Bolo to tak okaté, že by to zbadal aj slepý a cítila mramorová socha. Chvíľu sme sa ešte nežne a s láskou pozkávali. Changmin mi hladil chrbát, jemne do neho škrabkal. Vedel aký mám citlivý chrbát a čo to so mnou spraví. Druhú ruku uvoľnil z ešte stále kŕčovitého zovretia. Tú svoju som mal pekne červenú a trochu bolela, ale to bolo teraz vedľajšie. Jeho dýchanie sa dostalo do normálu. Položil mi ruku, ktorú len pred chvíľkou uvoľnil zo zovretia na miesto, kde mám srdce. Pozrel sa na mňa tými svojími krásnymi očami v ktorých sa odrážala láska, túžba, pochopenie ale aj strach. Dal som mu pusu na noštek. Prikívol na znak, že môžem. Kým som sa zbavoval nohavíc, Changmin sa pretočil na bruško. Jemne zovrel vankúš a čakal kým si ho pivlastním. V jeho tvári bola červeň, ani po toľkých milovaniach sa jej nezbavil, vždy sa hanbil, aj keď neviem za čo, bol proste dokonalý. Do dlane som si naniesol potrebné množstvo lubrikantu a nahol sa k svojmu milencovi. Daroval som mu jemnú a zároveň vášnivu pusu. Potom som postupoval nižšie a zastavil sa na jeho chrbte, ktoré sa stali dočasným útočiskom mojich pier. Pomaly som si ho začal pripravovať. Veľmi opatrne, nechcel som mu ublížiť, to nie, to by som si nikdy neodpustil. Moje ruky a pery robili čo mohli, aby opäť v Changminovi prebudili vzrušenie. Netrvalo im to dlho. Changmin začal slastne privierať oči a prerývano dýchať. To bol znak nepredlžovať to. Nadvihol som si jeho panvu tak, že teraz trochu kľačal. Pomaly som do neho prenikol. Changmin zahryzol do vankúša a i pár jeho sĺz si našlo cestu von. Hladil a bozkával som ho na chrbte aby som odvrátil jeho pozornosť od bolesti. Po pár pomalých a jemných prírazoch, začal vzdychať opäť rozkošou ktorá mu bola spôsobená mnou. Tempo som zrýchlil a prírazy zintenzívnil. Stali sa hlbšími a prudšími. Naše telá sa zvíjali v rytme, ktorý poznali len ony. Doslova horeli túžbou, vášňou i chtíčom. Cítil som, že moje oslobodenie sa blíži s každým prírazom. Uchopil som Minieho túžbu a začal rukou pohybovať v rytme, akým som si bral jeho telo. Stačila malinká chvíľka a izbou sa rozliehal už po druhý krát jeho výkrik. Minieho zovretie spôsobilo doslova explóziu v mojom tele. Stačil ešte jeden, ešte poslený jeden príraz a bol som voľný. Hlasno som vzdychol a snažil sa výkriky tĺmiť v Changminových ústach. Moje spotené telo sa zvalilo na Minieho. Chvíľku som v ňom ešte ostal a vychutnával si vôňu spoločného milovania, našu vôňu, ktorá patrila len a len nám dvom. Keď sa naše telá a dych skľudnili, zvalil som sa vedľa Changmina. Pritiahol som si ho ku sebe a pousmial sa. Ešte stále sa červenal. Bol som z jeho hanblivosti vždy v rozpakoch. Keď sa jednalo o nejaké iné veci, bol rázny, suverénny a jednoznačný, ale akonáhle prišlo na milovanie, na jeho tvári sa vždy objavil rumenec. Pritúlil sa ku mne bližšie a objal ma tak pevne, akoby som sa mal každú chvíľu niekam vypariť. Hlavu zaboril do mojej hrude. Prehodil som cez nás perinu, zhasol nočnú lampičku a natesno si ho ku sebe privinul. Pobozkal som ho do vlasov a dodal: „Milujem ťa Minie.“
„Ja teba viac.“ prehovoril unavene.
S pocitom lásky na srdci a spiacim Changminom na hrudi som sa pobral do ríše snov. Ale neboli to sny aké som očakával...

Komentíky potešia

Tyny - Mai

Tyny
→Monster ☆☆☆☆☆


Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru

- Similar topics

 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru